Len reagujete na okolnosti.

Za počítačom sa veľa činností deje rýchlo a čas sa spotrebováva po jednotkách, alebo desiatkach sekúnd. Niekto vám napíše rýchlu správu, či máte sekundičku času. Jasné, že máte. No kým sa vyjasní, čo presne chcel, plynú minúty. Pracujete činorodo a usilovne. No ak sa lepšie prizriete na výsledky takej činnosti, často zaplačete. Pôvodný zámer sa často kamsi celkom stratí. Zistíte, že ste za počítačom pobudli pár hodín a tento čas vám nijako nepomôže v budúcnosti. Zmárnili ste ho. Nakoniec ste aj zabudli, prečo ste ten počítač večer vôbec zapínali…

Proaktívny postoj

Ak chcete dosiahnuť úspech, musíte čo najmenej často reagovať na udalosti, ktoré vás obklopujú. Reagovanie totiž spotrebováva váš čas a energiu. Ak reagujete na situácie z okolia, to znamená, že plníte záujmy a ciele okolia. Neriešite svoje zámery – spomeňte si, že dôležité veci nie sú súrne.

Úspech dosiahnete ak budete konať proaktívne v dôležitých veciach. Teda v oblastiach, ktoré nevyžadujú okamžitú akciu. Úspešní ľudia si povedia: toto je pre mňa dôležitá vec. Budem sa jej preto venovať teraz hneď. A začnú na tom pracovať. Nevadí, že zvoní mobil, že prišiel e-mail. Teraz pracujem na dôležitej veci týkajúcej sa môjho života. Ostatné veci musia počkať.

Experti na časový manažment radia, aby ste prácu nezačínali maličkosťami, drobnými úlohami. Prvé, čo musíte spraviť sú veľké a významné úlohy. Až potom sa venujte maličkostiam – ak vám na ne zvýši čas. Maličkosti zaberú veľa času, skonzumujú energiu a stále ste ešte nespravili nič dôležité. Klasický príklad je e-mail. Ak svoj pracovný deň začnete pri čítaní a reagovaní na e-maily, môžete ľahko stratiť aj celý deň. Preto si najskôr spravte zoznam dôležitých vecí, ktoré chcete dnes stihnúť a pustite sa do niektorej z väčších úloh.

Príklad. Poznám niekoľko ľudí, ktorí sú dodnes v otroctve rodiny. Taký otrok nemá čas na seba, slúži rodine. Denne preváža svoje deti, rodičov, bratrancov po meste. (Ty máš auto, nehodil by si ma do obchoďáku?) Ono „hodiť“ niekoho pár kilometrov nie je nič náročné. Ale v zápche mesta počítajte 20 minút tam, 20 minút jazda a 20 minút domov. Hodina času. Človek, ktorý robí takto „taxikára“ to robí často zadarmo a rodine slúži aj v iných oblastiach. Niekedy v minulosti dovolil, že ho blízki môžu úkolovať. A tak sa to stalo zvykom… Potom nemá čas ísť cvičiť, nemá čas študovať.