Čas pre iných často ide na úkor základných potrieb.

Na pretlak povinností a možností reaguje väčšina ľudí tak, že postupne ukrajujú zo svojho osobného času, ktorý pôvodne plánovali venovať svojmu zdraviu, relaxácii a koníčkom.

Škrtá sa čas na cvičenie. (To sa hodí, komu by sa už chcelo cvičiť?).
Škrtne sa rekreačná zložka času. (No tak si neodpočiniem vo vani.)
Nebudem predsa čítať, keď je teraz tá kríza s dedkom v rodine. Škrt!
Chcel som ísť hrať s kapelou, ale… Škrt, priatelia, nestíham.
Spánok! Šup a máme 2 hodiny navyše – 6 hodín spánku musí stačiť.

A takto ukrajujeme z času, ktorý rozhoduje o našom dlhodobom zdraví, výkonnosti a pohode. Príklady?

Predsa nepôjdeš teraz dvíhať činky, svokra sa nechala počuť, že k nej už vôbec nechodíme. Pýtala sa, či tam má smrad. (No áno, má…)
Nemôžeš teraz čítať knihu, treba ísť do obchodu pozrieť matrace.
Neodpočívaj tu tak neužitočne, príde návšteva, treba vysávať.
Nepôjdem ešte spať, tento film vyzerá zaujímavo.

Asi cítite, že čas a jeho nedostatok sú často úzko previazané aj s pohodlím. Je to prirodzené. Ľudia radi uprednostňujú veci príjemné, alebo aspoň veci zaužívané. Ak si môžu vybrať, vždy siahnu radšej po overenej činnosti, než by skúsili niečo nové. Výsledok? Ak budete robiť to, čo robíte vždy, tak aj dostanete to, čo dostávate vždy. Ak ustúpite rôznym podivným povinnostiam, nabudúce sa to už od vás bude očakávať ako samozrejmosť (že sa vzdáte svojich záujmov)