Príznaky depresie.

Slovo depresia už padlo toľkokrát, že je načase popísať aspoň telegraficky, ako rôzne sa môže prejavovať depresia. Depresia ešte nemusí znamenať, že človek „sedí v kúte s rukami objímajúcimi kolená a plače“, ako si ju možno predstavujeme. Prejdime si preto bleskovo niektoré z bežných príznakov depresie.

Depresívna, mrzutá, smutná, neradostná nálada predtým netypická pre daného človeka.
Strata záujmu o činnosti a situácie, ktoré v minulosti pôsobili radosť.
Málo „životnej energie“, rýchla unaviteľnosť.

Pokiaľ by na vás „sedel“ jeden z týchto príznakov, zrejme nejde o depresiu. Možno je to reakcia na nejaký stav, problém, situáciu. Možno únava, alebo aktuálna nálada. No ak máte pocit, že sa vás týkajú dva alebo dokonca všetky tri z tých bodov, spozornejte. Pozrite sa na ďalšie znaky depresií:

Strata sebadôvery, sebaúcty (strata, takže v minulosti si človek veril)
Pocity viny, vyčítanie si. V duchu, či nahlas sa človek stále vracia, že niečo mal spraviť inak, že niečo nezvládol.
Opakujúce sa myšlienky na tému smrti, alebo samovraždy.
Znížená schopnosť sústrediť sa na nejakú tému v myslení, nerozhodnosť, váhavosť.
Zmena aktivity – na rozdiel od minulosti je človek „taký nejaký spomalený“. No môže ísť naopak aj o pozorovateľný nárast aktivity na rozdiel od minulosti.
Poruchy spánku, či už nadmerná spavosť alebo nespavosť.
Zmena chuti do jedla, či už nechutenstvo alebo jedáctvo. To následne môže meniť hmotnosť človeka, ktorý buď chudne, alebo priberá.

Čím viac z uvedených príznakov na vás „sedí“, tým súrnejšie by ste mali navštíviť svojho lekára. Radšej jeden falošný poplach, ako stratiť roky života depresiou. Depresia totiž môže v nie veľmi nápadnej forme pretrvávať aj mnoho rokov a človek si ani neuvedomí, že ňou trpí. No depresia pritom už mení prístup človeka k svetu a časom sa bude zvyčajne len zhoršovať.

Napríklad človek, ktorý predtým bol čulý, aktívny a spoločenský sa po nejakej nepriaznivej udalosti „uzavrie do seba“. Prestáva sa venovať tomu, čo ho predtým bavilo. Zažíva málo radosti, všíma si skôr tienisté stránky života. Niektorí ľudia sa mu začnú vyhýbať, pretože s ním už „nie je žiadna sranda“. To zhorší jeho sebahodnotenie (nestojím za nič). Začína zle spávať. To znamená únavu a tá následne zhoršuje aj celkovú emočnú bilanciu. Všetko je odrazu nanič. Stav sa takto môže zhoršovať plazivo – bežne aj niekoľko rokov. Následne môže tento človek začať trpieť rôznymi telesnými chorobami. Depresia sa niekedy navonok prejavuje viac telesnými chorobami, ako „smútkom“. Každý skúsený lekár vám povie, že pacienti často prichádzajú s chorobami a vôbec netušia, že ich stav je spolupodmienený depresiou.

Niekedy si ľudia povedia „to nie je depresia, je to len hlboký smútok z toho, že mi umreli rodičia“. Takéto tvrdenie môže byť pravdivé a smútok naozaj je namieste. No obdobie smútku by nemalo trvať príliš dlho. Pár dní, prípadne pár týždňov. No nie mesiac, alebo viac.

Mnoho ľudí sa hanbí ísť k lekárovi, hlavne, ak to „smrdí“ psychiatriou. Hovorí sa, „kto sa hanbí má prázdne gamby“. Súčasná terapia depresie je účinná. Lieky dokážu upraviť chemickú rovnováhu v tele tak, že príznaky depresie sa zmiernia. Človek je vďaka tomu schopný myslieť normálne, nie pod clonou depresie. Po niekoľkých mesiacoch takejto liečby si mozog „zvykne“ na nový „nedepresívny“ stav. Synapsy znova vytvoria také spojenia, ako fungovali predtým. Postupne sa vysadí liek a človek žije ďalej plnohodnotný život. Ak váhate, či ísť k lekárovi s depresiou tak vedzte, že liečenie často trvá toľko, koľko trvala depresia. Ak to budete pár rokov odkladať, stratíte zbytočne veľa času. Toľko k depresii. Nenechajte si ňou skaziť život. Dnes to už nie je nutné. A dosť. Poďme z mútnych vôd problémov a depresie k pointe. Poďme si povedať o úspechu.